niekde medzi tým sme nechali svätojánsku noc, s preskakovaním siedmych vĺn a hádzaním kvetov do mora (more asi na pobreží musí byť živel sine qua non), možno tým istým davom, ktorý v predposlednú noc spomínaného mesiaca hypnoticky nasledoval tajomných démonov, dimonis emplomats , chrliacich oheň a síru, v exaltácii, ktorá sprevádza pohľad uprený do plameňov zrejme od momentu kedy oheň prvýkrat vznikol... s nádejou, že z popola sa zrodí zase niečo nové.
čo jún dal... (fire & flames)
júnom sa tiahne horiaca čiara, začínajúca skôr len tušenou ohňovou show za nepriepustnou bariérou ľudí, na dlažbe prešovského námestia, pokračujúca prvýkrát v týchto končinách (mnou) videným ohňostrojom a ak využijeme hypotetický tunel času, o tri týždne neskôr ohňostrojom odpaľovaným aj z mora a do mora dopadajúcim, v tichu a svorne zatajenom dychu striedanom s obdivnými výkrikmi na pláži usadeného davu.